Ahoj. Ked čítate tieto riadky, tak ste možno pátrač alebo prieskumník. To sme všetci, len niektorí z nás pobehujú v nekonečnom kruhu. Možno ste niekto, kto si potrebuje spomenúť, kým naozaj je, alebo niekto, kto sa len potrebuje nájsť. A možno Vás bolí Vaša duša.
Som Zuzana a budeme sa na týchto stránkach stretávať v prípade, že sem zablúdite aj nabudúce.
Nie som mág, ani liečiteľ, ani veštkyňa. Som niekto, kto potreboval pomoc, požiadal o ňu a dostal ju. Som bytosť, ktorá sa stratila na ceste pretože som dovolila strachu, aby vstúpil do môjho života a verte mi, nie je to dobrý spoločník.
Týchto nádherných ľudí poznám už 5 rokov. Sú so mnou pri mojich prehrách aj výhrach a som vdačná Bohu, že som vtedy zablúdila na stránky bielej mágie. Veľa som sa za tých 5 rokov naučila a stále sa učím. Ja som pátrač aj prieskumník a milujem dobrodružstvo. Zivot je krásny a je nádherným dobrodružstvom aj divadlom a najúžasnejší fakt z toho všetkého je, že sme to my, kto rozdáva scenár. Fakt, že máme všetci jedného Milujúceho Otca, ktorý si želá naše šťastie a my sme niekedy takí hlúpi, že sa ho dennodenne dobrovoľne vzdávame. Sme tvorcami, čím iným by sme mali byť? Ved sme stvorení na Boží obraz. Týmto sme dostali ten najvzácnejší dar, aký sme len mohli dostať a okrem toho je ešte nad tým všetkým LÁSKA.
Ludia nemajú radi bolesť, boja sa starnutia a staroby a prirodzenému koncu našej zemskej púte – smrti. Mrháme svojou drahocennou energiou v bojoch so sebou samými a s životom, ktoré zakaždým prehrávame.
Pozorovali ste už niekedy malé dieťa? Všimli ste si tú radosť a vášeň v jeho tváričke, ked objaví niečo nové? Najprv hlas, vlásky, potom rúčky, prstíky a nôžky…..potom zistí, že sa vie pretočiť….a ked sa pretočí a objaví, že sa dokáže štvornožky presúvať…. a ked sa potom postaví a urobí prvé kroky….
A presne takto to funguje celý život...stále je čo objavovať, prežívať tú pravú nefalšovanú detskú radosť. Uplne jednoducho sa tešiť zo života. A viete prečo?

Pretože si spomeniete na dôvod vašej existencie. Na to, že máte kedykoľvek prístup k akýmkoľvek vedomostiam, možnostiam a svojim SNOM.
Na to, že dôvodom našej existencie je radosť, vášeň, nadšenie, láska a nekonečná sloboda.
Už vám to dochádza, aké je to zázračné? Vôbec nie je nutné bojovať, len urobiť krok aj ked do neznáma…. A nebojte sa, má vás kto chytiť.

Zu :))

Každý z nás počas svojho života prechádza križovatkou a tých križovatiek je neúrekom. A s každou tou križovatkou prichádzajú rozhodnutia. Keď sa nechávame viesť Božou múdrosťou a dovolíme, aby sa v našom živote diali zázraky, náš život je jedna veľká neobmedzená inšpirácia a vedenie.

Bojovať proti Bohu nemá význam, náš vzdor si nás skôr či neskôr nájde. Čokoľvek „zlé" sa v našom živote udeje, časom dostane svoj tvar, vôňu, farbu aj zmysel a my si uvedomíme, že vlastne rastieme. Keď si z úprimného srdca niečo želáme a naša duša po tom piští, ono to k nám príde. Niečo som už vedela pred tým, ale počas týchto siedmych rokov som sa dostala k úžasným informáciám, ku ktorým by som sa v tom predchádzajúcom spôsobe života možno nedostala...ale aj tak si myslím, že sa to všetko udialo preto, aby som sa opäť stretla s Pavlom a Darinkou ;))

Už som to na týchto stránkach spomenula, fascinuje ma myšlienka samoliečenia. Sme svetelné bytosti a ako také máme energetické a svetelné telo, ktoré je v bezprostrednom kontakte s oceánom energie prítomným v prírode. Táto absolútna energia, Duch Boží, pôsobí v našom hmotnom aj duchovnom tele a teda vďaka tomuto toku môže byť každý orgán a každá bunka zásobená Božou energiou. V prípade, že sa tento „vodovodný kohútik upchá" prichádzajú zdravotné problémy.

Určite už každý z vás počul o čakrách, alebo inými slovami centrách vedomia. No a každé to centrum vedomia má na starosti zásobovať energiou určité orgány.

Zoberme si taký Solar Plexus…čakru pupka ovplyvňujúcu tráviace orgány, žalúdok, slezinu, pečeň, dvanástorník...je sídlom pocitov a emócií a centrom sily, keďže tu sa mení energia prijímaná zvonku vo forme pocitov a jedla na našu vnútornú silu a vitalitu. Žalúdok rozkladá prostredníctvom žalúdočných kyselín a štiav potravu, ktorou ho zásobujeme. Teda má za úlohu „prehltnúť“ to, čo sa mu dostáva - nech už je to dobré alebo zlé a niekedy nám tento obsah ostáva ležať v žalúdku.

A poniektorým aj roky...Tak ma teraz napadlo...Chceli by ste byť svojím žalúdkom?

Myšlienka „Školy Zdravého Varenia“ vo mne odznievala dlhší čas a postupom času sa kryštalizovala a sofistikovala. Vhodnou stravou dokážeme harmonizovať telo aj dušu, zlepšiť svoj zdravotný stav a hlavne byť tými svetelnými bytosťami, akými sa máme v tomto svete stať.

Keď vám záleží na zdravom „bytí“, chcete sa naučiť niečo nové, čo vás posunie dopredu na vašej ceste, alebo sa chcete stať lepšou verziou seba, či len jednoducho radi zbierate nové recepty...mrknite na www.kulinaskefantazie.info. Verím, že tam nájdete ničo inšpirujúce. Teším sa na vás…

Zu :))

Modlitbou otvárame svoje srdce Bohu, je to moment kedy sa staviame pred nášho otca nahí. Nahí preto, lebo všetko, čo bolo do momentu vyslovenia prosby naším najintímnejším tajomstvom (aspoň si to tak myslíme) dostáva krídla a letí k Bohu.

Je to modlitba, ktorá nám pomáha vytvoriť si s Bohom intímny vzťah. A náš Otec túži mať s nami láskyplný vzťah. Nie každá modlitba je však prosebná, tou prosíme za seba a svoje potreby. Prosiť za seba nie je nič zlé, dokonca aj Biblia nás vyzýva, aby sme sa obracali k Bohu s detskou dôverou vo všetkých svojich potrebách. Prosiť však môžeme aj za iných.

Keď sa prihovárame za druhých úplne spontánne a zo srdca, je to vo chvíli, keď sa v našom srdci stretáva viera v Boha a láska k blížnemu: Viera v Boha, pretože prosbou za iných vyjadrujeme dôveru, že Boh môže a chce pre nich vykonať omnoho väčšie dobro, než akého je schopný človek. A láska k blížnemu, pretože nebyť ľahostajný k druhému v núdzi a chcieť pre neho to najlepšie je prejavom lásky.

Nášmu Otcovi nič tak neulahodí, ako keď sa za niekoho prihovárame a žiadame pre neho Božiu pomoc.

Meditácia je spôsob, ako zotrvať v prítomnom okamihu. Je to keď ostávame v Božej prítomnosti. Vtedy je našou modlitbou ticho a svoju myseľ a srdce otvárame Božiemu hlasu. Meditácia nás učí tichu a trpezlivosti. Učí nás bdelosti, radosti a hlavne vďačnosti. Učí nás precítiť každý okamih a prijať ho s láskou a radosťou.

Modlitba a meditácia idú spolu ruka v ruke. SME V TOMTO SVETE, ALE NIE SME Z NEHO. Keď je modlitba vyjadrením prosieb – meditácia je prijímaním odpovedí.

Zu :))